Stačí užívanie antibiotík a probiotík na zápal močových ciest?

Zápal močových ciest je ochorenie, ktoré je najčastejšie spôsobené infekciou v močovom systéme (vylučovacom systéme). Infekcie močových ciest môžu postihovať viaceré časti močového systému, akými sú močový mechúr, močové cesty a obličky. Jednou z najčastejších príčin vzniku zápalu močových ciest, alebo ľudovo nazývané aj „prechladnutia zospodu,“ sú baktérie, ktoré do močového systému vstupujú cez močovú rúru (močovú trubicu).

Prečo sú infekcie močových ciest častejšie u žien?

Hoci bakteriálne infekcie spôsobujúce zápaly močových ciest dokážu potrápiť predovšetkým ženy, tak ani mužské pokolenie nie je žiadnou výnimkou. Zápaly močového mechúra a močových ciest však bývajú u žien omnoho častejšie než u mužov. Prečo je to tak? Ženy majú nižšie položený močový mechúr a majú kratšiu močovú rúru, ktorá vyúsťuje blízko pošvy a konečníka. Práve kvôli týmto anatomickým odlišnostiam medzi mužmi a ženami, sú ženy náchylnejšie na zápaly močových ciest.

Aké sú príznaky zápalu močových ciest?

Medzi najčastejšie príznaky zápalu močových ciest sú: časté močenie a časté nutkanie na močenie, zvýšená potreba močenia počas noci, pálenie pri močení, pocit neúplného vyprázdnenia močového mechúra, nepríjemný zapáchajúci moč, zmena farby moču, krv v moči alebo zakalený moč. Taktiež sa môžu objaviť  bolesti v dolnej časti brucha alebo bolesť v oblasti slabín. Ďalšie symptómy, ktoré sprevádzajú zápal močového mechúra a močových ciest sú horúčka, nevoľnosť a bolesť v driekovej oblasti, čo môže signalizovať už postupujúci zápal, ktorý sa rozšíril aj na obličky. Pokiaľ máte podozrenie na zápal močových ciest, odporúča sa okamžitá návšteva lekára, ktorý na základe vyšetrenia potvrdí prítomnosť infekcie a naordinuje správnu liečbu. V neposlednom rade netreba zabúdať na zvýšený príjem tekutín, aby sa zabezpečila dostatočná hydratácia a zriedenie moču, čo dokáže napomôcť pri odplavovaní baktérií z močového systému.

Keď antibiotiká na zápal močových ciest nestačia

Pri zápale močového mechúra sa štandardne indikuje („nasadí“) liečba antibiotikami, pričom sa predpokladá, že pôvodcom infekcie je baktéria Escherichia coli (E. coli), ktorá žije v hrubom čreve. Táto baktéria patrí medzi dôležitých zástupcov črevnej mikroflóry a jej prítomnosť je potrebná pre správny priebeh tráviacich procesov. Avšak, v prípade premnoženia alebo „presídlenia“ baktérie E. coli (napr. do močového mechúra), môžu nastať pekné problémy. 

Premnoženie baktérie Escherichia coli (E. coli)

Pokiaľ je povrchová ochranná vrstva močového mechúra oslabená, baktéria E. coli sa v ňom dokáže veľmi ľahko prichytiť a preniknúť až do vnútra buniek, ktoré vystielajú povrch močového mechúra. Následne začne baktéria E. coli tieto bunky kolonizovať (neželaným spôsobom ich osídľovať) a veľmi rýchlo sa v nich rozmnožovať. Takto „napadnuté“ bunky, ktoré poslúžili E.coli ako miesto rozmnožovania, a zároveň aj ako „úkryt“ pred antibiotikami, prasknú, čo spôsobí, že novovzniknuté baktérie začnú napádať ďalšie okolité bunky. Scenár sa opäť zopakuje a v pomerne krátkom čase je už zápal v plnom prúde, pretože črevné baktérie E. coli dokážu v optimálnych podmienkach zdvojnásobiť svoj počet približne každých 20 minút.

Navyše, baktéria E. coli dokáže za určitých okolností pretrvávať  v epiteli močového mechúra aj niekoľko týždňov po akútnej infekcii, čo znamená, že príchod antibiotík len potlačí jej akútne vzplanutie. Avšak, po vymiznutí účinku antibiotík je ešte obranná funkcia nedostatočne zotavená po nedávnom zápale. V tomto momente sa bunky vystielajúce povrch močového mechúra a lokálne prítomné imunitné bunky dostávajú „pod paľbu“ baktérií E. coli, ktoré "prežili" (baktérie, ktoré zotrvali alebo sa medzičasom nanovo rozmnožili). Následne sa celý priebeh zopakuje a opäť sa dostávame k antibiotikám.

Antibiotická rezistencia a oslabený imunitný systém

Napriek starostlivosti a snahe o minimalizáciu recidív zo strany lekárov, sa antibiotická rezistencia stáva celosvetovo narastajúcim problémom, pričom práve konzumácia antibiotík je hlavným rizikovým faktorom jej vzniku a rozvoja. Na zápaly močových ciest a mechúra sú častokrát indikované práve antibiotiká, ktoré však pri opakovaných infekciách už menej zaberajú, pretože opätovné užívanie antibiotík pri každom vzplanutí ochorenia, môže viesť k vzniku odolnosti voči antibiotikám (rezistencii). 

Opakované infekcie a s nimi spojené opakované užívanie antibiotík, majú za následok postupné oslabenie imunitného systému, pretože hlavná časť našej výkonnej imunity sídli v črevách vo forme tzv. črevného mikrobiómu. Konzumované antibiotiká sa práve v črevách metabolizujú, vstrebávajú a vykazujú svoje prvé „vedľajšie“ účinky, čo znamená, že črevný mikrobióm je úplne prvou „obeťou“ konzumácie antibiotík. Čím viac antibiotík užívame, tým viac sa narúša prirodzený črevný mikrobióm, tým pádom sa znižuje naša prirodzená obranyschopnosť voči patogénom, a zároveň si touto cestou nechtiac môžeme vypestovať antibiotickú rezistenciu.

Prečo užívať s antibiotikami aj probiotiká?

Pokiaľ je rozsah zápalu v močových cestách veľký a klinické príznaky, ktoré sprevádzajú zápal vážne, dochádza k podávaniu antibiotík, ktoré svojim účinkom dokážu spomaliť alebo zničiť rast najčastejšie bakteriálnych mikroorganizmov. Majú však aj svoj negatívny dopad na organizmus vo forme vedľajších účinkov, ktoré sú rôzne u každého antibiotika. V prvom rade však antibiotiká negatívne ovplyvňujú črevnú mikrobiotu. Ničia všetko, „čo im príde pod ruky“ – ako škodlivé, tak aj prospešné baktérie, čo môže mať značne negatívny vplyv na dobré probiotické mikroorganizmy v tele. Na to, aby sa obnovila rovnováha črevnej mikroflóry je vhodné práve užívanie probiotík. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v tráviacom systéme, napomáhajú zlepšovať trávenie, majú priaznivý efekt na udržiavanie zdravej rovnováhy črevnej mikroflóry a napomáhajú posilniť imunitný systém. Probiotiká (prospešné laktobacily a bifidobaktérie) nájdeme napríklad v jogurtoch, kyslej kapuste, prípadne v externej forme (výživové doplnky).

Nasadením antibiotík cesta nekončí

Ako ste sa už v našom článku dočítali, zápal močových ciest je veľmi rozšírený problém, ktorý je spôsobený baktériami. Klasickou terapiou je antibiotická kúra doplnená radou na súbežné užívanie tzv. probiotík, aby sa eliminoval, či skôr len minimalizoval vedľajší účinok antibiotík na črevný mikrobióm. Týmto sa daný problém z medicínskej stránky uzatvára. Čo však, keď sa infekcia v krátkom čase zopakuje? Bude nutné opätovné užívanie antibiotík? Zaberie táto liečba, ak predošlá nezabrala? A čo s možnosťou vzniku antibiotickej rezistencie? Priveľa otázok, ktoré sú však založené na reálnom podklade.
Pokiaľ ide o recidivujúce zápaly močových ciest, žiaľ opakované užívanie antibiotík nebude tou najvhodnejšou cestou a ani suplovanie tzv. probiotík situáciu nezachráni. Podľa väčšiny urológov je nutné pristupovať k tomuto problému zodpovedne a komplexne. Antibiotiká predpisovať až po výsledkoch kultivácie moču, ktorý slúži na určenie prítomnosti mikroorganizmov. Následne terapiu doplniť o vhodné podporné látky a nesmieme zabudnúť ani na imunitu a jej podporu. K obdobným výsledkom dospela aj vedecká obec, ktorá našla možnú cestu z tohto bludného kruhu. V močovom mechúre totiž identifikovala „špeciálnu“ ochrannú vrstvu, ktorej narušenie vo významnej miere prispieva k opakovaným zápalom dolných močových ciest. Doplnením si určitých konkrétnych látok, je možné túto vrstvu udržať vo výbornej kondícii a tak vlastnou snahou prispieť k celkovému zdraviu dolných močových ciest. O akej "špeciálnej" ochrannej vrstve hovoríme, ako aj mnoho ďalších zaujímavých informácii sa dočítate v našom ďalšom článku.